Odborný seminár Ústavu etnológie SAV, Inštitútu pre výskum práce a rodiny a občianského združenia Progresívne Fórum

Ústav etnológie SAV v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny a Občianskym združením Progresívne fórum vo štvrtok 5. októbra 2017 o 15.00 hod. v Inštitúte pre výskum práce a rodiny zorganizoval odborný seminár, na ktorom vystúpili Mario Rodriguéz Polo, Jaroslav Šotola (Katedra sociológie, andragogiky a kultúrnej antropológie Univerzity Palackého v Olomouci), Václav Walach,  a Alica Brendzová (Katedra antropológie, Fakulta filozofická, Západočeská univerzita v Plzni).
Reprezentanti prvého výskumného tímu prezentovali publikáciu vychádzajúcu z výskumu rómskych lokalít na Spiši  “Etnografia sociálnej mobility. Etnicita, bariéry, dominancie”. Druhý výskumný tím prezentoval výsledky v v rámci projektu ”Viktimizácia v sociálne vylúčených lokalitách v Českej republike”. Diskusiu o teoretických a metodologických otázkach spojených s týmito projektami moderoval Daniel Škobla (Ústav etnológie SAV a IVPR).

Dve zdanlivo odlišné témy a odlišné metodológie zdieľajú určitú spoločnú perspektívu. Výskum ako aj publikácia „Etnografia sociálnej mobility“ sa takmer programovo vyhýbajú esencializácii kultúry ako explanačnej premennej pri analýze situácie a postavenia Rómov ako etnickej skupiny. Autori si všímajú skôr štrukturálne podmienky, nerovnosti, dominancie a hierarchie na lokálnej úrovni, ktoré determinujú marginalizované postavenie Rómov. Nenarábajú schematicky s konceptom kultúry chudoby, ktorého aplikácia pri vysvetľovaní marginálneho postavenia Rómov,  v mnohých prípadoch, v  odbornej literatúre prerastá až do klišé. Štrukturálne nerovnosti a inter-etnické vzťahy autori publikácie „Etnografie sociálnej mobility“ popisujú v celej ich historickej komplexnosti. Výskumníkov zaujíma história lokálnych mocenských konfigurácii na pozadí 70. a 80. rokov 20. storočia, nerovnosti ale aj materiálny vzostup rómskych komunít v tomto období, ktorý tvoril hlavný determinant ich sociálnej mobility. Rozhodnutie editorov a zároveň hlavných autorov publikácie, ktorí sú pedagógovia, pripraviť knihu spoločne zo svojimi študentmi, bolo nepochybne pragmaticky motivované a vychádzalo z kurikulárnych potrieb študijného programu. Takto koncipovanú knihu je však možné vnímať aj ako výsostne demokratický  počin editorov, ktorí zostávajú verní svojim teoretické-metodologickým východiskám, a symbolicky zotierajú hierarchie a dominancie, ktoré sú prítomné v univerzitnom prostredí.

Príspevok „Viktimizácia v sociálne vylúčených lokalitách“ reflektoval priebežné výsledku výskumu v rámci projektu „Bezpečnostní rizika sociálne vylúčených lokalít“. Napriek metodologickým odlišnostiam vo vzťahu k prvému výskumu, by sa za spoločnú črtu dal považovať fokus autorov na primárne sociálno-ekonomickú dimenziu nerovností medzi sociálnymi a etnickými skupinami, ako aj na rôzne formy symbolického násilia asociovaného zo statusom obyvateľov urbánneho geta. Na základe kvantitatívnych informácií autori poukázali aj na predsudky, stereotypy, morálne paniky a záujmy, ktoré utvárajú vnímanie sociálne vylúčených spoločenstiev.
 

Galéria: 
Nie