​ III. ročník Akadémie rómskych štúdií

Ústav etnológie SAV aj tento rok zorganizoval Akadémiu rómskych štúdií. Podujatie sa konalo v spolupráci s Kanceláriou verejného ochrancu práv. 
Trojdňová akcia sa uskutočnila v dňoch 29. 11 - 1. 12. 2017 v priestoroch Ústavu etnológie SAV na Klemensovej ul. č. 19 v Bratislave. Pozostávala zo série prednášok pre verejnosť a kurzu rómskeho jazyka. Aj III. ročník podujatia bol zameraný na prezentácie najaktuálnejších výskumov a ich výsledkov z oblasti rómskych štúdií na Slovensku a v Čechách a zároveň pokračoval pravidelný kurz rómčiny pre verejnosť.

Prvý deň Akadémie (29. november) bol už tradične venovaný prednáškam odborníkov zo Slovenska a Čiech, ktorí svoje výskumy zameriavajú na výskum romistických tém. Akadémiu otvorila riaditeľka ÚEt SAV Tatiana Podolinská, ktorá priblížila zámer podujatia a tiež Dominika Dudášová z Odboru ochrany základných práv a slobôd z Kancelárie verejného ochrancu práv. Jej prezentácia pozostávala z priblíženia aktivít Verejnej ochrankyne práv, ktoré sa týkajú Rómov, ako napríklad výskum a správa z oblasti neoprávneného zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl, výskum o prístupe k pitnej vode v rómskych osídleniach, či intervencie a správy z káuz policajného násilia voči Rómom na Slovensku.

Po zahájení akadémie mal prvú prednášku Daniel Škobla z Ústavu etnológie SAV a Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorý sa z perspektívy kritickej sociológie zameral na prezentáciu jeho dlhodobých výskumov dostupnosti základnej infraštruktúry v rómskych osadách na Slovensku a vplyv projektov budovania infraštruktúry. Vo svojom príspevku, na príkladoch prístupu k pitnej vode skonštatoval, že v mnohých obciach na Slovensku, snaha a ochota budovať funkčnú infraštruktúru v lokalitách, kde žijú marginalizovaní Rómovia, závisí od lokálnych mocenských štruktúr a aj napriek dostupnosti projektov, mnohé obecné samosprávy nemajú záujem o dobudovanie chýbajúcej infraštruktúry v osadách. Prvá prezentácia tak prirodzene nadviazala na príspevok Dominiky Dudášovej a vyvola živú diskusiu v publiku. V druhej prednáške Daniela Fiľakovská Bobáková a Andrej Belák z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika nadviazali na minuloročnú prednášku ich kolegov a zamerali sa na pozíciu Rómov v zdravotnom systéme na Slovensku. Predstavili tak nastavenie slovenského zdravotného systému a bariéry (vnútorné aj vonkajšie), ktoré Rómovia v prístupe k zdravotnej starostlivosti pociťujú. Táto prezentácia bola zaujímavá tým, že sa nezamerala len na “rómsku perspektívu”, ale aj na vnímanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ich pohľad na ťažkosti svojej práce s Rómami z vylúčených lokalít. V závere predstavili aj úspešný participatívny model intervencií v oblasti zdravotnej starostlivosti pre marginalizované rómske komunity, ktorý v súčasnosti realizuje príspevková organizácia Ministerstva zdravotníctva SR, Zdravé regióny.  Historička Lucia Segľová z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity a z Múzea rómskej kultúry v Martine predstavila výsledky svojho archívneho výskumu Rómov v Turci. Zamerala sa hlavne na demografický vývoj Rómov v Turci s ohľadom na realizáciu protirómskych zákonov z tridsiatych a štyridsiatych rokov a na príklade lokálnej histórie troch obcí poukázala na dopady presídľovania osád na život Rómov. Zdôraznila, že Rómovia v danom období neboli len pasívnym objektom rasistických manipulácií zo strany lokálnych autorít a fašistickej vlády Slovenského štátu, ale na základe archívnych materiálov zdokumentovala, že vo viacerých prípadoch sa mnohí Rómovia aktívne bránili, častokrát využívali aj existujúcu legislatívu a pomoc právnikov. Na záver konferenčnej časti Akadémie, Pavel Kubaník zo Semináru romistiky Katedry stredoeurópskych štúdií na  Univerzite Karlovej v Prahe, sa z pohľadu sociolingvistiky zameral na proces osvojovania si slovenčiny rómskych detí v predškolskom veku. Na základe svojho dlhodobého výskumu zdokumentoval významný vplyv detských skupín na učenie sa a osvojovanie si slovenčiny, napríklad pomocou detskej rolovej hry “Hra na knižky”. Jeho prednáška tak predstavovala cenný príspevok do diskusie o vzdelávaní rómskych detí aj v kontexte ich zaraďovania do špeciálnych škôl, a vzhľadom na početnosť rómskej národnostnej menšiny na Slovensku, absolútne nedostatočné využívanie Rómčiny na základných školách. 
Nasledujúce dva dni (30. 11 a 1. 12) sa konal intenzívny kurz rómskeho jazyka pre vopred registrovaných účastníkov. Bol určený začiatočníkom sozáujmom o nadobudnutie znalosti základov rómskeho jazyka, ktorý je jedným z kľúčových predpokladov pre hlbšie porozumenie Rómov. O náplň a vedenie kurzu sa postaral Pavel Kubaník spolu s Jarmilou Vaňovou, známou novinárkou a rómskou aktivistkou. Obidva dni kurzu boli naplnené rôznymi aktivitami spojenými s výučbou tzv. východoslovenského dialektu rómskeho jazyka (ktorým rozpráva väčšina Rómov žijúcich na Slovensku). Lektorský tandem jednak oboznámil účastníkov so základnými princípmi gramatiky a slovnou zásobou rómčiny, ale predstavili aj reálie rómskeho života, kultúry a tradícií. Vďaka tomu už v prvý deň kurzu vedeli všetci študenti povedať niečo nielen o sebe, ale aj o svojej rodine a domácnosti a zároveň lepšie pochopili kontext života Rómov na Slovensku

Galéria: 
Nie