O svetoch bez technológií a voľných informácií

Tatiana Zachar Podolinská z ÚESA SAV vystúpi na festivale IXPO
s prednáškou "O svetoch bez technológií a voľných informácií"
Tyršovo nábrežie  27. 4. 2019
SAV STAGE 15:00-16:30
Na základe vlastnej osobnej skúsenosti a dlhodobého výskumu v komunite Mayov Lakandóncov v pralese v mexickom štáte  Chiapas a viacročného opakovaného výskumu v pralesnej komunite Uaxactún v Guatemale sa auditóriu pokúsim priblížiť svet ľudí, ktorí žijú bez technológií a voľne dostupných netriedených informácií. Na základe vedeckých výskumov sa tiež pokúsim načrtnúť, ako informačné technológie formujú generáciu súčasných detí, ako vplývajú na rozvoj ich verbálneho prejavu a komunikačných zručností a ako na nás vplýva ľahký prístup k netriedeným informáciám  a exponenciálny nárast ich objemu.

Jadro prezentácie sa však sústredí práve na priblíženie etnografických poznatkov získaných počas výskumov v „exotických“ komunitách žijúcich v akomsi „pračase“, vo svete s obmedzeným prístupom k elektrine a pitnej vode, vo svete bez stáleho príjmu, istoty teplého jedla denne, vo svete bez sociálneho zabezpečenia a prístupu k lekárskej starostlivosti a bez pevnej vízie budúcnosti. Cieľom prezentácie je priblížiť poslucháčom, ako ľudia zdieľajú, triedia a cenzurujú informácie vo svete bez technológií.

http://ixpo.sk/ 
https://www.ixpo.sk/spikri/mgr-tatiana-zachar-podolinska-phd

Podrobnejší popis.
V rokoch 1999-2000 som žila v pralesnej indiánskej komunite mayského kmeňa Lakandóncov v Chiapase v Mexiku v osade Nahá. Chiapas bol v tom čase ohniskom občianskych nepokojov, ktoré súviseli s hnutím tzv. zapatistov (Zapatova armáda národného oslobodenia, vedená subkomandantom Marcom). V horách v okolí lakandónskej osady Nahá sa pohybovali ozbrojené indiánske skupiny a všetky prístupové cesty boli strážené vládnymi jednotkami. Jediný kontakt osady ponorenej v pralese so vzdialeným mestom Palenque bol veľmi obmedzený a v čase nepokojov bola osada od okolitého sveta odrezaná úplne. V osade bol len výnimočne prístup k elektrike (cez elektrocentrály), a nakoľko nejestvovalo satelitné pokrytie, neboj možný prijem vysielania TV ani mobilný signál či internet.

V tom čase sme žili ako výskumnícky pár priamo v jednej rodine ako členovia domácnosti a podieľali sme sa na jej dennom chode a domácich prácach. Kým pre obyvateľov osady bol „svet bez technológií a informácií“ prirodzený, my sami sme isté obdobie prechádzali nielen kultúrnym šokom, ale aj informačným „detoxom“. Naše jediné spojenie so svetom bol prenajatý P.O. BOX vo vzdialenom mestečku Palenque. I ten však po pár mesiacoch vyhorel pri jednom z početných pouličných nepokojov. Vzhľadom na relatívnu intaktnosť komunity a stále živé náboženské praktiky a mytologické rozprávania,  ktorých súčasťou boli bohovia starého mayského panteónu, bola komunita severných Lakandóncov žijúcich v osade Nahá v tom čase akousi „žijúcou konzervou“ mayského pohanstva a pomyselným mostom, po ktorom sa zo súčasného sveta  dalo nahliadnuť do sveta slávnej a dávno zaniknutej mayskej civilizácie.
V mojom prípade som sa sústredila na etnografický výskum života žien a detí. Pozorovala som deľbu práce a kompetencií v rodine, spôsob výchovy detí a tiež rituálne, ochranné a iné náboženské praktiky viazané na ženy.

Okrem všeobecne limitovaného prístupu k externým informáciám ma zaujala špeciálna vnútorná „informačná blokáda“, ktorej boli v komunite vystavené ženy, najmä z titulu, aby sa predišlo potenciálnym neverám, či odchodu ženy k inému mužovi. Pri pozorovaní života tejto komunity som si tiež po prvý krát uvedomila, že deti nemajú definovaný osobitný status a sú plynulou súčasťou sveta dospelých. Tieto deti tak vyrastali nielen bez akýchkoľvek technológií a hračiek (v pravom slova zmysle, teda predmetov určených a vyrobených iba na hranie), ale tiež vo svete, kde nejestvovali voľne šírené a dostupné informácie nielen o vonkajšom, ale aj o ich vlastnom vnútornom komunitnom svete.
V niečom veľmi podobnú situáciu som neskôr zažívala ako výskumníčka, žena a mama už svojich vlastných detí na pravidelných každoročných pobytoch (2009-2014) v etnicky zmiešanej indiánskej komunite na konci pralesnej cesty v lokalite Uaxactún (čítaj „Vašaktún“) v národnom parku Tikal v Guatemale.

Vo svojom vystúpení sa pokúsim poslucháčom priblížiť tieto svety mojimi očami do takej hĺbky a intimity, do ako mi ich láskaví obyvatelia dovolili nahliadnuť. Tieto svety, ktoré na prvý, romantický pohľad vyzerajú ako „oázy slobody“ a prírodného voľného žitia, v skutočnosti stoja na pevnej štruktúre nepísaných pravidiel a oddeleného života jednotlivých rodín a ich dvorov, kde vládne tradícia, získaná životná skúsenosť, zákon prežitia a kde nejestvujú voľné formy šírenia netriedených informácií. Sú to komunity, kde sa o väčšine vecí mlčí, alebo hovorí predpísaným spôsobom, kde platia prísne pravidlá a kódy komunikácie a kde každá informácia môže zásadným spôsobom zmeniť niekomu život, alebo dokonca rozhodnúť o živote a smrti. Pokúsim sa byť Vaším sprievodcom po týchto svetoch a zdieľať s Vami také informácie, ktoré vnímam ako „voľné“, a ktoré v ničom neublížia Vám ani mojim indiánskym priateľom a priateľkám.
 

Nie